Stranku vytvoril vtakopysk z Martina. (nie z Australie)
 |
|
| Charakteristika:
Vtákopysk má zobák ako kačica (tento je však - na rozdiel od kačacieho zobáka - mäkký a veľmi citlivý), plávacie blany medzi prstami končatín ako vydra (na súši však dokáže blany „zložiť“), na zadných končatinách má jedovú ostrohu (akoby zub zmije), bobrí chvost a krkavčiu kosť v hornej časti prednej končatiny, ktorá pripomína plazov. Keď ho objavili prví osadníci, zdal sa im taký zvláštny, že hneď niekoľko jedincov zabili a poslali ich do Európy odborníkom na preskúmanie. Spočiatku nik nechcel veriť, že také zviera skutočne existuje a kožky a vypchávky týchto zvierat považovali za „pozošívané podvrhy“. Žije pri brehoch riek a živí sa bezstavovcami, ktoré vyhľadáva na riečnom dne pomocou citlivého zobáka. Na jeho okraji má elektroreceptory, ktorými vníma zmeny elektrického poľa spôsobené pohybmi hmyzu alebo lariev pri dne riek. Samica znáša najčastejšie dve vajcia. Keďže nemá
vak, inkubuje ich na bruchu v priestore, ktorý vytvorí prehnutím chvosta
smerom na brušnú stranu. Keď sa vyliahnu mláďatá, živia sa lízaním
materského mlieka, ktoré presakuje z mliečnych plôšok na bruchu matky,
pretože samica nemá vytvorené mliečne bradavky.
|
Každé zviera sa ľudia
vo svojej histórii snažili nejakým spôsobom využívať až zneužívať. To,
že tým škodili určitému živočíchovi, ich veľmi nezaujímalo. S jeho ochranou
začali zvyčajne, až keď bolo neskoro. Mnohé živočíchy sa už nepodarilo
zachrániť. Niektoré - ako napr. vtákopysk - mali tú výhodu, že pre ľudí
- spotrebiteľov, neboli natoľko vhodné, ako iné druhy. Napriek tomu
sa obchod s kožušinou vtákopyska podarilo zastaviť až začiatkom nášho
storočia, najmä vďaka tomu, že jeho kožušina nespĺňala naše predstavy
o kvalite.
